Žalár guláš cup 2024

Varenie guláša sa už v našom modelárskom klube pomaly stáva rutinou. Jednou takou bol práve aj Žalár Guláš cup, na ktorom sme premiéru mali minulý rok, a keďže logisticky nám to vyhovuje – veľa ľudí to na miesto činu má celkom blízko, rozhodli sme sa zopakovať si to aj teraz.

 

Mäso z diviaka som zohnal po poľovačke, na ktorej som osobne bol medzi sviatkami na konci roka 2023. Úlovok to síce nebol môj, ale vzhľadom na množstvo ulovenej zveri bola možnosť diviaka odkúpiť, nuž a vďaka tomu sme mali parádne mäso. Spomienku na poľovačku mám aj v tom, že v daný deň bolo hrozné blato a ani terénne autá sa nevedeli vydriapať na miesto, preto každý, kto mohol (vrátane mňa), pomáhal so sťahovaním diviakov lanami z hory pešo po mokrom snehu asi kilometer a pol.
Prípravy na guláš už začali štandardne, a keďže štart bol až o 14:00, prípravy som vôbec nemusel začínať zbytočne skoro, šiator a stoly som chystal v predvečer a samotný nákup surovín ostal na sobotné doobedie.
Na veľké prekvapenie nás aj organizátorov sa zúčastnili len štyri družstvá, v Nitre akurát prebiehali cyrilometodské slávnosti a zrejme tie stiahli veľa ľudí.
Na miesto sme dorazili vo výraznom predstihu – našťastie. Našťastie preto, lebo až po zahájení stavby šiatra sme zistili, že som nepribalil spojky a nebolo možné ho zložiť. Rýchlo sme sa zmobilizovali a išli sme rýchlo hľadať – našťastie sa podarilo a len, čo sme dorazili na miesto, sme postavili šiator.
Čas bol neúprosný a tak som bez možnosti na diskusiu zavelil na chystanie ingrediencii. Našťastie sa kolegovia do roboty zapriahli okamžite a (verím že) s elánom. Mäso a cibuľa išli ako prvé, a hneď po zahájení varenia začali ostatní krájať aj ďalšie ingrediencie, vďaka čomu celé varenie klapalo plynule.
Masť, cibuľa, mäso, víno, korenia, soľ, voda, mäkšie mäso, rajčiny, paprika aj zemiaky sa v priebehu pár hodín dostávali do kotla a krok po kroku sa výtvor podobal na guláš viac a viac, až do momentu zúčtovania – odovzdania vzorky porote.
Umiestnili sme sa tretí, čo je technicky super, ale pri pohľade na fakt, že boli štyri súťažné tímy, trochu diskutabilné. Všetci boli ale spokojní a hlavne najedení, ako vždy bol náš guláš bohatý na mäso a hustý, výrazná vôňa po víne. Musím ale uznať, keďže som zvyknutý soliť málo, že soľ chýbala aj v našom guláši a možno aj to zohralo rolu pri konečnom verdikte.
Čo dodať? Skvele strávený večer s kolegami, ako vždy s malými problémami, ktoré sme vedeli vyriešiť v momente a všetko sme stihli. Tento rok sme vlastne gulášovú sezónu iba zahájili, a myslím, že celkom chutne a úspešne.


 

Peter Majerčiak
Gulášmajster klubu