Projekt Mrija
- Details
- Category: Jaro Mucha
- Published: Wednesday, 04 August 2021 21:56
- Written by Jaro Mucha
- Hits: 4440
Po modeloch Boeing 747, A 380 nastal čas aj na Mriju. To boli tri modely čo som robil na zakázku a Mrija bol čerešničkou na torte. Takže oficiálne An 225 Mrija, 1:144, Revel. Poriadne veľká krabica nebitá dielmi dávala tušiť že to bude makačka. Ale pozitívom bolo výborné pasovanie dielov, čo mi bolo až čudné. Najprv bolo treba zostaviť cargo čo šlo pomerne rýchlo, Na túto "krabicu" potom prišli výztuhy a na to už išiel plášť trupu a ako hovorím všetko do seba zapadlo. Troška bolo treba dopasovať výškovky a dolepenie obrovských krídel bola výzva. Nešlo to ľahko a pre budúcnosť by som si to asi lepšie spasoval a pripravil dodatočné výztuhy - ten spoj je viditeľný. Potom došli dve výzvy - kolesománia a motory, jednoduch je ich veľa, veľa a ešte raz veľa. Oproti krabici, kde boli štyri valianty - zatvorený čumák, zatvorený čumák a zatvorený podvozok, otvorený čumák a otvorený čumák v pokľaku predného podvozku si budúci majiteľ vymyslel aby bol čumák buď otvorený, alebo zatvorený ( rôzne diely pre otvorený a zatvorený ). Nakoniec po rôznych pokusoch to vyriešil neodymový magnet ( priemer 6mm x 1 mm ) pod kabínou a kúsok plechu v nosníkoch v čumáku. Samozrejme nosníky som dodatočne posilnil. Dekály a lak už boli hračkou. Pri kamufláži si treba dávať pozor, lebo návod je trošku zmätočný a preto celkový výzor úplne nezodpovedá realite. Nakoniec som rád, že už je Mrija u majiteľa a ja môžem neplno makať na svojich modeloch.
Kovidový semafór zasvietil na zaleno a tak sme neváhali a okamžite sa zorganizoval náš prvý patlák po dlhom pôste spôsobenom pandémiou. Záujem bol obrovský hlavne u našich členov, ale aj u cezpoľných, museli sme dokonca aj odmietať účastníkov - kapacita chaty nepustila. A tak došiel ten deň a v piatok naobed sme sa zčali schádzať. Milé bolo aj privítanie od miestnych labutí, ktoré sa došli pochváliť svojim potomstvom až na pár krokov k nám. Tak sme sa z
Uvoľnenie prísnych pandemických opatrení umožnilo otvoriť centrum voľného času Domino a tým aj našu základňu v ňom. Preto sme okamžite využili príležitosť a zvolali našu omladinu z krúžku a usporiadali pre nich súťaž. Žiaci si počas karantény nahonobili nejaké nové modely, takže bolo s čím súťažiť. Odborná porota z našich členov následne vyhodnotila a ocenila modely. Všetci účastníci súťaže získali minimálne diplom a model a tí najlepší aj medaily a pohár. Navyše porotcovia následne ešte urobila taký malý workshop s každým, kde boli účastníkom vysvetlené prípadné chyby urobené pri stavbe a samozrejme dostali rady ako sa im v budúcnosti vyhnúť.
Obdobie kovidu bolo pôstnym obdobím na šetko, ale hlavne na modelárske akcie. Ale teraz keď sa epdemiologické opatrenia uvoľnili a navyše dobrý kamarát Miro zahlásil že má chatu v Starej Turej a je potrebné otestovať jej spôsobilosť na patláky bolo rozhodnuté. Dali sme dohromady rokmi overenú partiu modelárov v zrelom veku a vyrazili sme. Test patlák sa uskutočnil začiatkom júna a trval celý víkend. Cítili sme sa ako v modelárskom raji - kľud, pohoda, správna partia, modely, patlanie a neskutočné kuchárske umenie hostiteľa. Po dlhom pôste takáto modelárska hostina padla veľmi dobre a len veľmi ťažko sa nám odchádzalo do reality skutočného sveta. Vďaka Miro za krásny víkend, chata sa osvedčila prídeme zase.
Keď sme sa v roku 2017 zúčastnili 1. ročníku súťaže plastikových modelov na letisku v Prievidzi netušili sme že sa tam udeje nešťastie. Súčasťou programu bolo aj vystúpenie Dubnických Čmeliakov "Dusty tímu". Bohužiaľ skončilo to pádom jedného z Čmeliakov s fatálnymi následkami. Paradoxne som tam vyhral s F14 v podobnej kamufláži ako tem Čmeliak, ale bol to divný pocit pri preberaní ceny. Keď som zbadal stavebnicu AZ model s týmto Čmeliakom bolo rozhodnuté. Stavba bola poplatná stavebnici, takže som si do nej zarezal, zabrúsil a zatmelil. Kokpit som musel hlavne zadnú časť komplet prerobiť, dorobiť nejaké nasávania, chladič, madlá, šľapák na krídla a reflektor na podvozkovú nohu. Čerešničkou boli dekály, ktoré mali snahu sa rozpadnúť, takže ich trebalo prelakovať. Nakoniec sa ale dielo podarilo a Čmeldo na pamiatku tejto tragédie pristál v mojej vitríne.
Na stavbu Delfína jsem se velmi těšil. Měl jsem k dispozici velmi dobrou recenzi z časopisu Modelář i pěknou stavbu na Modelforum.cz. Zkušenosti a poznatky mi celou stavbu dost ulehčily, ale na druhé straně - jak jsem později zjistil - některé se použít nedaly, protože letoun TacAir je oproti vojenskému typu trochu pozměněný. 
