- Podrobnosti
-
Kategória: Info o akciách
-
Uverejnené: pondelok, 13. júl 2026, 22:08
-
Napísal: Jaro Mucha
-
Prečítané: 145x

Po roku a pol môjho trvalého pobytu v Pohraniciach a ako už takmer varený pečený
Pohraničan som pri jednej z návštev obecného úradu spomenul, že stále je možnosť spraviť
dielničku, ako minulý rok na obecných slávnostiach. Nielenže sa na obecnom úrade tento
nápad celkom pozdával, a po konzultácii s „preccedom“ Mišom a ostatnými z posádky MK
Zobor (Amavet klub č. 836) sme sa zhodli, že ideme. Z dvoch možných dátumov sme si
vybrali 11.júl.2026, znovu na obecných dňoch, ktoré sa však tento rok odohrávali na
futbalovom ihrisku, nie bezprostredne pod mojimi oknami.
Na rozdiel od minulého roka, a to priznávam čestne, bola akcia zorganizovaná trochu na
poslednú chvíľu. Samozrejme veci, ako dohoda s obcou, zabezpečenie stolov a podobne,
som vybavil v predstihu, ale samotný prevoz vecí na dielničku bol tak trochu na poslednú
chvíľu. Čo bolo ďaleko horšie, na poslednú chvíľu mi vypadli dvaja členovia z organizačného
tímu a to už začalo dosť biť na poplach. Našťastie sa našlo pár dobrovoľníkov z klubu
a v konečnom dôsledku nás bolo viac, než dosť. Zhruba o druhej sme začali všetko chystať.
Umiestnení sme boli pri bare futbalového ihriska pod pergolou a bol krásny horúci slnečný
deň, preto sme nepotrebovali šiator, ale ani žiadne osvetlenie, či prístup k elektrike.
S dielničkou ako takou sme začali o tretej poobede, kedy sa už začali na akcii zbierať aj
návštevníci, nielen účastníci guláš cupu. Ahá, zabudol som. Áno, súčasťou akcie bol aj guláš
cup, avšak tentokrát sme sa na varení guláša nezúčastnili, hoci zvykneme. Dôležité je, že
nám moji susedia z obecného úradu po guláši dali a chutil výborne, ďakujeme!
Podobne ako na iných akciách, kde návštevníci vidia modelársku dielničku poprvýkrát, alebo
aspoň nie často, najprv zvedavci obchádzali a len veľmi nesmelo nakúkali na špičkách, čo
robíme. A práve preto vždy pomôže, keď naše dievčatá z klubu zoberú figúrku a začnú
maľovať. Čo my, keby sme si tam maľovali, tak na nás budú pozerať, čo tam tí chlapíci robia.
Ale keď sú tam naše modelárky, Emmka a Lenka, hneď to pre deti vyzerá vábnejšie. Veľmi
ma potešila aj účasť našej klubovej a krúžkovej mládeže – Emy a Martina, ktorí pomáhali ako
s predajom figúrok, tak aj s fyzickým zabezpečovaním akcie. V tíme sme mali aj dospelákov:
Jarda a Jarda, tí sa chopili najmä fotenia. Rado s preccedom pomáhali v dielničke ako takej
a ostatní: Ľuboš, Martin a Ivan boli v aktívnej zálohe. Zhruba v polovici času som odbehol
domov a po návrate som doniesol aj svojho psíka Reinharda, ktorý sa hneď stal atrakciou.
Podobne, ako minulý rok, ani tento rok sa to v našej dielničke zrovna nešlo „pretrhnúť,“
vyslovený nápor, že by sme vôbec nestíhali, sme snáď ani nemali. Vystriedalo sa u nás do
20 návštevníkov, presne si to už nepamätám. Veľkou výhodou v takomto prípade je, že keď
nie je nátresk, vieme sa modelárovi venovať na sto percent a nemusím medzi nimi lietať
a odbiehať. Výber figúrok sme mali obvykle pestrý: rozprávkové postavičky ako Judy, Stitch,
Bluey, šmolkovia či Anna alebo Cpt. America, ale aj overené klasiky ako sovička, rytier či
vojak so samopalom. Záujem bol snáď o všetky.
Dielničky vždy organizujeme hneď pre viaceré príčiny. Hlavne ide o propagáciu koníčka
a nášho klubu. Druhým dôležitým zámerom je pritiahnuť jedného či dvoch modelárov na
krúžok alebo do klubu – niekedy sa to podarí. Modelárčina je špecifické hobby, ktoré treba
nielen skúsiť, ale treba pre to mať aj cit a trpezlivosť.
Niekedy okolo siedmej večer sme už mali hotovo. Je pravdou, že vtedy akcia vrcholila, no už
sme sa museli vracať domov – povinnosti majú všetci. Tak sme to uzavreli. Smelo si dovolím
povedať, že úspešne. Páni boli zhovievaví a výbavu odviezli do Nitry do našej klubovne, ja
som už mohol ostať doma v Pohraniciach a nemusel si robiť starosti s vozením vecí – za to
im ďakujem. Postretali sme kopu známych, zabavili sme deti, zabavili sme sa my, dostali
sme po porcii guláša – no super strávený deň!
Rozhodne dúfam (možno trochu sebecky), že aj budúci rok v Pohraniciach budeme,
a budeme mať ďalšiu takúto super akciu.
Peter Majerčiak