Fiesler V1
- Podrobnosti
- Kategória: Jaro Mucha
- Uverejnené: utorok, 24. január 2023, 22:13
- Napísal: Jaro Mucha
- Prečítané: 1417x
.jpg)
Vergeltungswaffe eins - nacistická zbraň odplaty ma lákala už dávnejšie, ale nebol dostupný model v mierke 1:72. Nakoniec som objavil 3D model, dokonca aj s rampou, vyvíjačom pary a štartovacím zariadením. Musel som dokresliť piest a stojan na neho, klzné sane pod strelu a už sa to tlačilo. Skompletovať, nastriekať a vyzeralo že finito. Ale kde zobrať popisky, hlavne tie biele? Nakoniec som našiel kamaráta s tlačiarňou čo dokázala tlačiť aj bielu, tak som vyrobil popisky, kamarát vytlačil a až tak bolo hotovo. Mimochodom, popisky mi ešte vystali ak by niekto mal záujem.
.jpg)
Vzorom pre model bol vládny špeciál vystavený v leteckok múzeu v Košiciach. V 144-ke bol v danej dobe dostupný od AZ Model - shortrun. Model bol postaviteľný s nejakými problémami, hlavne motory boli hrozné. Tie síce vydal Laco Hančár, ale až keď som mal model hotový, takže to vyriešili homemade čechlá. Druhým problémom boli dekály od BOA, boli o čosi väčšie, nejako som to došolíchal. Zadné schodíky sú z leptov, ale bolo nutné vyrobiť otvor. Ale nakoniec to vyzerá ako stroj z múzea. Ešte na záver som nakreslil a vytlačil betónovú plochu, zatrávnil ju, ale ešte jedna vec chýbala - zarážky pod kolesá, takže opäť som musel nakresliť a vytlačiť. 
Po modeloch Boeing 747, A 380 nastal čas aj na Mriju. To boli tri modely čo som robil na zakázku a Mrija bol čerešničkou na torte. Takže oficiálne An 225 Mrija, 1:144, Revel. Poriadne veľká krabica nebitá dielmi dávala tušiť že to bude makačka. Ale pozitívom bolo výborné pasovanie dielov, čo mi bolo až čudné. Najprv bolo treba zostaviť cargo čo šlo pomerne rýchlo, Na túto "krabicu" potom prišli výztuhy a na to už išiel plášť trupu a ako hovorím všetko do seba zapadlo. Troška bolo treba dopasovať výškovky a dolepenie obrovských krídel bola výzva. Nešlo to ľahko a pre budúcnosť by som si to asi lepšie spasoval a pripravil dodatočné výztuhy - ten spoj je viditeľný. Potom došli dve výzvy - kolesománia a motory, jednoduch je ich veľa, veľa a ešte raz veľa. Oproti krabici, kde boli štyri valianty - zatvorený čumák, zatvorený čumák a zatvorený podvozok, otvorený čumák a otvorený čumák v pokľaku predného podvozku si budúci majiteľ vymyslel aby bol čumák buď otvorený, alebo zatvorený ( rôzne diely pre otvorený a zatvorený ). Nakoniec po rôznych pokusoch to vyriešil neodymový magnet ( priemer 6mm x 1 mm ) pod kabínou a kúsok plechu v nosníkoch v čumáku. Samozrejme nosníky som dodatočne posilnil. Dekály a lak už boli hračkou. Pri kamufláži si treba dávať pozor, lebo návod je trošku zmätočný a preto celkový výzor úplne nezodpovedá realite. Nakoniec som rád, že už je Mrija u majiteľa a ja môžem neplno makať na svojich modeloch.
Keď sme sa v roku 2017 zúčastnili 1. ročníku súťaže plastikových modelov na letisku v Prievidzi netušili sme že sa tam udeje nešťastie. Súčasťou programu bolo aj vystúpenie Dubnických Čmeliakov "Dusty tímu". Bohužiaľ skončilo to pádom jedného z Čmeliakov s fatálnymi následkami. Paradoxne som tam vyhral s F14 v podobnej kamufláži ako tem Čmeliak, ale bol to divný pocit pri preberaní ceny. Keď som zbadal stavebnicu AZ model s týmto Čmeliakom bolo rozhodnuté. Stavba bola poplatná stavebnici, takže som si do nej zarezal, zabrúsil a zatmelil. Kokpit som musel hlavne zadnú časť komplet prerobiť, dorobiť nejaké nasávania, chladič, madlá, šľapák na krídla a reflektor na podvozkovú nohu. Čerešničkou boli dekály, ktoré mali snahu sa rozpadnúť, takže ich trebalo prelakovať. Nakoniec sa ale dielo podarilo a Čmeldo na pamiatku tejto tragédie pristál v mojej vitríne.
Boeing 747-8 od Zvezdy v mierke 1:144 ma hodne potrápil. Nedal sa použiť klasický postup vlepiť okienka, zlepiť trup a tradá ďalej. Kôli livery tohto stroja a tým nešťastným okienkam som musel najprv striekať polovice trupu a až tak vlepiť okienka a tak ďalej. Ale aj nastriekať oblúky na trupe, bez presných podkladov, aby ešte aj sedeli s dekálmi bolo nemožné. Na rad prišla oprava striekania po aplikácii dekálov, lebo iba tak to bolo možné zladiť. Ale vymaskovať cez dekály aj keď prelakované klasickou páskou sa nedá, lebo páska ich strhne. Na rad došli samolepiace kancalárske poznámkové bločky - tie už dekál nestrhnú.Potom bolo komplikované dať spoj oboch polovíc po zlepení do nejakého slušného stavu, lebo sa odbrúsila farba a toto opäť prestriekať aby to nebolo vidieť no ... Ináč bola stavba v pohode a diely pekne pasovali.
Britské V bombardéry ma stále fascinujú. Valianta už mám, Victora som dokončil nedávno a Vulcan čaká v kitníku. Teraz k Victorovi - stavebnica GWH v mierke 1:144, dobrá stavebnica s dobrou postaviteľnosťou, bez nejakých záludností. Akurát sa mi dostal do ruky Molotovov panel liner, ale bohužiaľ je iba čierny. Tak som ho otestoval a výsledok vidno na modeli - asi je to príliš výrazné - posúďte.
Mojím hlavným záujmom sú rúry, vrtuľníky a dopraváky, ale občas neuškodí uletieť aj mimo. Tento model som si postavil iba tak z nostalgie. Je to Azur model v 1:72 - typický short run. Niektoré veci trebalo doladiť, zatmeliť a prebrúsiť, ale stavba bola pomerne rýchla a pekné lietadielko bolo na svete.
Kedysi dávno ma v ABCéčku zaujal o japonskom čerešňovom kvete, teda o raketovom lietadielku narvanom výbušninami a určenom na samovražedné útoky kamikadze na americké lode počas druhej svetovej vojny. Neskôr ma zaujala kniha v korej sa širšie popisujú boje v Pacifiku od doby pred útokom na Pearl Harbour až po kamikadze útoky a aj o problémoch pri tomto lietadielku, keď sa mu náhodou podarilo prekročiť rýchlosť zvuku a klasické ovládacie plochy prestali fungovať. Jednoducho je to maličký, ale zaujímavý model. Minulý rok vydal tandem Brengun/Hauler tento model s doplnkami aj v 72jke a bolo rozhodnuté. Stavba nebola náročná, trvala krátko a mal som svoju Ohku.
STR-1 je Ruské robotické diaľkovo riadené vozítko. Jeho konštrukcia vychádza z lunárneho Lunochodu a je využívané v rôznych variantách na práce v nebezpečných prostrediach. Môj model STR-1 sa zúčastnil na upratovaní sute zo strechy havarovaného reaktora v Černobyle v roku 1986, keď niekoľko takýchto mašiniek postupne zhŕňalo postupne suť na nižšie strechy a striešky až na zem. Model som robil ako skreč, lebo stavebnica neexistuje. Základné boxy a kolesá sú nakreslené a vytlačené na 3D tlačiarni a zbytok sú profily a doštičky Evergreen.
Film Indiana Jones a dobyvatelia stratenej archy asi netreba veľmi predstavovať. Vo filme ma zaujalo lietajúce samokrídlo, ktoré malo odletieť aj s archou. Z myšlienkou postaviť tento stroj ma lákla dávno, ale nebola dostupná žiadna stavebnica. Zlom nastal, keď ma Laco Nagy nakopol, či by som nevedel niečo také vytlačiť. Podarilo sa mi na webe nájsť 3D model, ale ten potreboval rozsiahle úpravy, aby bol tlačiteľný a musel som ešte dokresliť a upraviť mnohé detaily, nakresliť komplet podvozok a kompletne prerobiť kokpit pretože mal úplne zlý tvar. Po hodinách pri obrazovke boli výtlačky v mierke 1:72 na svete, model som zlepil, nastriekal, vytiahol bubliny kokpitu a strieľne a stihol som ho dokončiť do Telfordu. Aj napriek tomu, že je to prototyp s niekoľkými chybami, ktoré musím ešte opraviť v 3D modeli, bol model úspešný a na tohtoročnej súťaži Scale Model World 2018 v Telforde získal striebro.