ModelFest 2019, Rimavská Sobota
- Podrobnosti
- Kategória: Výstavy a súťaže - photo
- Uverejnené: pondelok, 18. február 2019, 22:31
- Napísal: Jaro Mucha
- Prečítané: 4837x
Konečne - začiatok sezóny súťaží plastikových modelov je tu - Rimavská Sobota. Klasický úvod sezóny v Rimavskej zvládli chlapi opäť na výbornú. Všetci s absťákom po súťaži zamierili na Gemer a neoľutovali. My sme sa vybrali v hojnom počte a môžeme povedať žš neľutujeme. Kopec skvelých modelov - nezávidím rozhodcom - kamaráti a nákupy zásob pre ďalšiu prácu, spievodné akcie a to všetko sčítané podčiarknuté = príma víkend.
Pod záštitou Amavet-u sa 12.2.2019 uskutočnila žiacka súťaž plastikových modelov MK Zobor. Bola určená pre členov nášho modelárskeho krúžku a poctivo sa ho zúčastnili všetci, dokonca aj maródi poslali svoje modely do súťaže. Naši mladí predstavili svoje modely a odborná porota zložená zo starších členov posúdila ich kvalitu a odelila ceny. Vyhral každý, pretože porota nielen hodnoila a rozdávala ceny, ale každý účastník súťaže dostal aj cenné rady ku svojej práci.
Patláky sa už stali tradíciou našeho klubu. Takže sme opäť zorganizovali na tradičnom mieste - poľovícka chata Cabaj Čápor - ďalšie kolo. Zimný patlák je iba jednodňový, lebo chata ne je prispôsobená na prespávanie v zime. Otužilý predvoj sa obetoval a začal kúriť už v piatok večer, takže ráno, keď sa patláci začali schádzať bola klíma v chate už na úrovni prežitia. Spolu zo začiatkom patláku sa rozbehla aj príprava guláša. V priebehu celého patláku sa v príjemnej atmosfére vystriedalo okolo 20 ľudí, patlačov aj čumilov, takže čas ubiehal rýchlo, stále sa niečo dialo. Guláš bol vynikajúci a ostalo ho aj na večeru pre posledných mohykánov - do finále sme došli piati. Zatvárali sme to tam okolo polnoci. Tento patlák pribudla novinka a skúsili sme časozberné video z celého patláku. Môžete si ich pozrieť na našom facebooku. 
Mojím hlavným záujmom sú rúry, vrtuľníky a dopraváky, ale občas neuškodí uletieť aj mimo. Tento model som si postavil iba tak z nostalgie. Je to Azur model v 1:72 - typický short run. Niektoré veci trebalo doladiť, zatmeliť a prebrúsiť, ale stavba bola pomerne rýchla a pekné lietadielko bolo na svete.
Kedysi dávno ma v ABCéčku zaujal o japonskom čerešňovom kvete, teda o raketovom lietadielku narvanom výbušninami a určenom na samovražedné útoky kamikadze na americké lode počas druhej svetovej vojny. Neskôr ma zaujala kniha v korej sa širšie popisujú boje v Pacifiku od doby pred útokom na Pearl Harbour až po kamikadze útoky a aj o problémoch pri tomto lietadielku, keď sa mu náhodou podarilo prekročiť rýchlosť zvuku a klasické ovládacie plochy prestali fungovať. Jednoducho je to maličký, ale zaujímavý model. Minulý rok vydal tandem Brengun/Hauler tento model s doplnkami aj v 72jke a bolo rozhodnuté. Stavba nebola náročná, trvala krátko a mal som svoju Ohku.
STR-1 je Ruské robotické diaľkovo riadené vozítko. Jeho konštrukcia vychádza z lunárneho Lunochodu a je využívané v rôznych variantách na práce v nebezpečných prostrediach. Môj model STR-1 sa zúčastnil na upratovaní sute zo strechy havarovaného reaktora v Černobyle v roku 1986, keď niekoľko takýchto mašiniek postupne zhŕňalo postupne suť na nižšie strechy a striešky až na zem. Model som robil ako skreč, lebo stavebnica neexistuje. Základné boxy a kolesá sú nakreslené a vytlačené na 3D tlačiarni a zbytok sú profily a doštičky Evergreen.
Film Indiana Jones a dobyvatelia stratenej archy asi netreba veľmi predstavovať. Vo filme ma zaujalo lietajúce samokrídlo, ktoré malo odletieť aj s archou. Z myšlienkou postaviť tento stroj ma lákla dávno, ale nebola dostupná žiadna stavebnica. Zlom nastal, keď ma Laco Nagy nakopol, či by som nevedel niečo také vytlačiť. Podarilo sa mi na webe nájsť 3D model, ale ten potreboval rozsiahle úpravy, aby bol tlačiteľný a musel som ešte dokresliť a upraviť mnohé detaily, nakresliť komplet podvozok a kompletne prerobiť kokpit pretože mal úplne zlý tvar. Po hodinách pri obrazovke boli výtlačky v mierke 1:72 na svete, model som zlepil, nastriekal, vytiahol bubliny kokpitu a strieľne a stihol som ho dokončiť do Telfordu. Aj napriek tomu, že je to prototyp s niekoľkými chybami, ktoré musím ešte opraviť v 3D modeli, bol model úspešný a na tohtoročnej súťaži Scale Model World 2018 v Telforde získal striebro.
Na podnet kamaráta a modelára Mira Prosucha sa uskutočnil nultý ročník patlku na chate na Bezovci. Zišli sme sa v piatok popoludní na útulnej chate v príjemnom prostredí. Po obsadení svojho bidla, miesta pri patlacom stole a vybalení náradia sme sa pustili do patlania. Celé naše patlanie trvalo až do nedele a bolo prerušované sporadickými debatami, ukážkami, konzultáciami a občasnými návštevami od susedov. Samozrejme nezabúdali sme na pitný a stravovací režim. Mimochodom kapustnica od Mirovej svokry bola vynikajúca a boli sme schopní do nej chodiť celú sobotu. Veľmi príjemnou bola návšteva od susedov a z nej sa vykľul podplukovník v zálohe Karol Kyška, človek, ktorý sa točil okolo Bielych Albatrosov. Bolo to veľmi milé prekvapenie. Ale všetko dobré sa raz skončí, takže v nedeľu sme sa museli zbaliť a vrátiť sa späť do reality bežného života. Celý víkend bol veľmi príjemný, chcem sa poďakovť Mirovi za myšlienku patláku, jeho švagrovi Vilovi ktorý nás prichýlil a aj všetkým zúčastneným. Bolo faj a dúfam že sa o rok uvidíme zas - už teraz sa hlásim.
Po tretí krát sme sa ako klub zúčastnili najväčšej modelárskej akcie SMW v Telforde. Tento rok som si dal záležať a nafotil všetky (skoro všetky) SIG (klubové prezentácie)
Tak ako každý rok je vyvrcholením sezóny plastikových súťaží Platiková zima v Bratislave. Tento rok vyzerá že dokonca aj padol rekord v prihlásených modeloch, keď ich počet presiahol tisícku. O kvalite modelov zbytočne hovoriť - tá je už štatndadne vysoká a bolo na čo pozerať. Organizácia bola klasicky bez chyby, akurát ako sa súťaž rozrastá priestory začínajú byť tesné. Ale aj tak sa oplatilo prísť, pokecať, nakúpiť pozrieť workshopy, modely a tak ďalej. Dokonca sme chytili aj jedno ocenenie, čo je z celkovo troch súťažiacich účastníkov dosť.
Výber modelov z dielne Jara Vnuka