Indy Flying Wing
- Podrobnosti
- Kategória: Jaro Mucha
- Uverejnené: streda, 12. december 2018, 19:30
- Napísal: Jaro Mucha
- Prečítané: 5815x
Film Indiana Jones a dobyvatelia stratenej archy asi netreba veľmi predstavovať. Vo filme ma zaujalo lietajúce samokrídlo, ktoré malo odletieť aj s archou. Z myšlienkou postaviť tento stroj ma lákla dávno, ale nebola dostupná žiadna stavebnica. Zlom nastal, keď ma Laco Nagy nakopol, či by som nevedel niečo také vytlačiť. Podarilo sa mi na webe nájsť 3D model, ale ten potreboval rozsiahle úpravy, aby bol tlačiteľný a musel som ešte dokresliť a upraviť mnohé detaily, nakresliť komplet podvozok a kompletne prerobiť kokpit pretože mal úplne zlý tvar. Po hodinách pri obrazovke boli výtlačky v mierke 1:72 na svete, model som zlepil, nastriekal, vytiahol bubliny kokpitu a strieľne a stihol som ho dokončiť do Telfordu. Aj napriek tomu, že je to prototyp s niekoľkými chybami, ktoré musím ešte opraviť v 3D modeli, bol model úspešný a na tohtoročnej súťaži Scale Model World 2018 v Telforde získal striebro.

Na podnet kamaráta a modelára Mira Prosucha sa uskutočnil nultý ročník patlku na chate na Bezovci. Zišli sme sa v piatok popoludní na útulnej chate v príjemnom prostredí. Po obsadení svojho bidla, miesta pri patlacom stole a vybalení náradia sme sa pustili do patlania. Celé naše patlanie trvalo až do nedele a bolo prerušované sporadickými debatami, ukážkami, konzultáciami a občasnými návštevami od susedov. Samozrejme nezabúdali sme na pitný a stravovací režim. Mimochodom kapustnica od Mirovej svokry bola vynikajúca a boli sme schopní do nej chodiť celú sobotu. Veľmi príjemnou bola návšteva od susedov a z nej sa vykľul podplukovník v zálohe Karol Kyška, človek, ktorý sa točil okolo Bielych Albatrosov. Bolo to veľmi milé prekvapenie. Ale všetko dobré sa raz skončí, takže v nedeľu sme sa museli zbaliť a vrátiť sa späť do reality bežného života. Celý víkend bol veľmi príjemný, chcem sa poďakovť Mirovi za myšlienku patláku, jeho švagrovi Vilovi ktorý nás prichýlil a aj všetkým zúčastneným. Bolo faj a dúfam že sa o rok uvidíme zas - už teraz sa hlásim.
Po tretí krát sme sa ako klub zúčastnili najväčšej modelárskej akcie SMW v Telforde. Tento rok som si dal záležať a nafotil všetky (skoro všetky) SIG (klubové prezentácie)
Tak ako každý rok je vyvrcholením sezóny plastikových súťaží Platiková zima v Bratislave. Tento rok vyzerá že dokonca aj padol rekord v prihlásených modeloch, keď ich počet presiahol tisícku. O kvalite modelov zbytočne hovoriť - tá je už štatndadne vysoká a bolo na čo pozerať. Organizácia bola klasicky bez chyby, akurát ako sa súťaž rozrastá priestory začínajú byť tesné. Ale aj tak sa oplatilo prísť, pokecať, nakúpiť pozrieť workshopy, modely a tak ďalej. Dokonca sme chytili aj jedno ocenenie, čo je z celkovo troch súťažiacich účastníkov dosť.
Výber modelov z dielne Jara Vnuka
Galéria ocenených modelov v kategóriách plastových modelov
Konečne sa priblížil deň D - začiatok patláku. V piatok naobed sme vyrazili na poľovnícku chatu pri Cabaj Čápore, bleskom sme nachystali stoly, natiahli predlžovačky a začalo sa patlať. Postupne sa schádzli ďalší aj cezpoľní patlači a tradičný patlák nabral na obrátkach. Ukázali sa aj nejakí čumilovia, ktorí podporili naše úsilie a napokon zmizli domov do teplej postele. My zocelení patači sme si rozložili karimatky a hlboko po polnoci sme zaľahli. Modely nočné burácanie a vibrácie v pohode prežili a tak sme ráno pokračovali. Postupne pribúdalo patlačov i čumilov a ak som správne počítal, tak od piatku do nedele sa tu premlelo 23 ľudí. Hneď od rána sa začali práce aj na druhom, gulášovom fronte a popoludní sme si vychutnali kotlíkový guláš - podľa naskakujúcich bublín za ušami a vyjadrenia tých čo práve nežuli bol vynikajúci. Atmosféra bola vynikajúca - kľud, pohoda, pokec, obzeranie grífov a podobne. Po ďalšej noci plnej akustických tlakov sme v kľude v nedeľu zbalili fidlátka, upratali za sebou a ukončili túto krásnu akciu. Podľa vyjadrenia účastníkov bolo výborne.
Do Vinice som sa vybral prvá krát a bol som milo prekvapený. Priestory kulturáku akoby šité na túto súťaž, dostatok priestoru na vystavené modely a podobne. Trošku pomalšia registrácia možno niekomu vadila, ale kam sa ponáhľať. Zišlo sa tu kopec peknách modelov jak plastikových tak papierových a porota musela mať ťažkú prácu. Zaujímavé boli ukážky dobovej výzbroje a RC techniky. Zaujali letové ukážky RC litadiel, ale hlavne vrtuľníka, ktorý predviedol neskutočnú zostavu odporujúcu fyzikálnym zákonom. Zišli sa tu modelári zo Slovenska ale aj z Maďarska a po celý deň sa tu človek nenudil a stále bolo s kým pokecať. Chutil aj pripravený guláš. Zoli vďaka za príjemnú komornú akciu a o dva roky sme tam zase.