Bulldog 24 hodinový maratón

Podrobnosti
Kategória: Výstavy a súťaže - photo
Uverejnené: štvrtok, 15. jún 2017, 15:10
Napísal: Michal Mesároš
Prečítané: 4137x

26.-28. mája 2017 sa na chate vo Vavrišove konal prvý ročník Bulldog 24 hodinového maratónu. Náš klub pri tom nesmel chýbať.

Zúčastnili sme sa ho v zložení:

Michal Mesároš
Peter Hano
Martin Ďurčovič

Po vlaňajšom 10. ročníku Bulldog festu organizátori oznámili, že ďalší ročník v roku 2017 nebude. Rozhodli sa však, že miesto nej urobia 24 hodinový maratón. Hneď ako som sa o ňom na modelfóre dozvedel, tak som rozmýšľal o účasti. Váhal som ale príliš dlho a prihlášku za náš klub podal náš donedávna dlhoročný predseda Martin Mikuláš. Pôvodne mal ísť on a jeho tím, neskôr som sa pohrával s myšlienkou pridať sa k nemu. No nakoniec to dopadlo celé inak. Martin sa nemohol zúčastniť a tak účasť nášho klubu na tejto akcii zveril mne.

Najskôr som sa potešil, ale potom prišlo vytriezvenie - nemám tím. Začalo hľadanie. Niektorí členovia nášho klubu nemohli, našťastie jeden nádejný "odchovanec" nášho klubu - Martin Ďurčovič, familiárne nazývaný Junior, mi na pozvánku prikývol. Posledným, tretím členom nášho tímu sa stal Peter Hano. Nieje síce členom nášho klubu, ale chodieva s nami na súťaže či patláky a vedel som o jeho záujme ísť na toto podujatie. Obaja chalani sa síce v prvom rade stavajú techniku, ale Peťo je taký obojživelník, nemá problém ani s lietadlom. Ja staviam zasa predovšetkým lietadlá, takže ako kapitán som vybral, že budeme stavať lietadlo :)
Čím viac sa blížil termín súťaže, tým viac sa sme sa na to tešili. Keďže dopredu súťažiaci nevedeli, čo budú stavať, čakanie sme si krátili tipovaním, čo to asi bude. Tip nám nakoniec vyšiel.
Keď prišiel deň D, vyrazili sme na cestu. Po krátkej zastávke na Donovaloch a v Ružomberku sme konečne dorazili do Vavrišova.

Privítalo nás krásne prostredie chaty, i samotného Liptova. Po krátkom zvítaní s organizátormi a ostatnými súťažiacimi sme sa vybalili a ubytovali. Potom prišla na rad spoločná večera vonku. Do štartu maratónu zostávala približne hodina.  Takto posilnení sme sa všetci presunuli dnu, kde nám hlavný organizátor, Ján Moravčík pripomenul pravidlá. A konečne sme sa dozvedeli, čo budeme stavať.
Tímy, ktoré stavali techniku, dostali Panzer IV od firmy Revell, tímy stavajúce lietadlá Spitfire Mk. IX od Eduardu, obe v mierke 1/72. Ako som už spomínal, tip nám vyšiel. Všetky tímy dostali okrem modelov i sadu doplnkov od firmy Eduard a sadu základných kamuflážnych farieb od firmy Mr. Paint.

Stavba sa začala. Všetky tímy sa s nadšením pustili do stavby. Súčasne mohli na modeli pracovať iba dvaja členovia tímu, ale štart si nemohli nechať ujsť ani tretí členovia každého tímu. Začali sme pracovať ja s Peťom, Martin nás povzbudzoval. Postupne sme sa začali striedať, tí, ktorí nepracovali, oddychovali či jedli. Ako veľmi záludný sa ukázal koberec v spoločenskej miestnosti, kde sa maratón odohrával. Ako prvý sme to pocítili práve my. Na kolenách pod stolom sme pri hľadaní stratenej súčiastky stratili pekných pár minút. Ostatné tímy sa na nás dobre bavili, ale to len do chvíle, kým sme stratenú vec našli a predovšetkým, keď sa im stalo to isté. Čiže vidieť na kompletný tím na štyroch nebolo nič nezvyčajné :)

Stavba nám išla od ruky, a ani nevieme ako, boli 3 hodiny v noci. Niektorí členovia iných tímov už dávno šli spať, ale pri každom stole niekto stále pracoval. Ak si niekto myslí, že táto akcia bola o alkohole, tak sa mýli. Vôbec nebol na niečo také čas.. O tej spomínanej tretej v noci sme to ja a Martin zabalili. Peter tak ťahal sám až do rána. O siedmej nás prišiel zobudiť a vystriedali sme ho. Urobil však kusisko práce. Nám zostávalo všetko skompletizovať, čo to pretmeliť, prebrúsiť. A šlo sa na surf. To však už bolo okolo obeda. Čas neúprosne plynul. Medzitým sa zobudil Peter a pridal sa k nám. Na mňa pripadlo striekanie, chlapci dostali nápad vyrobiť podložku a venovali sa jej.  No čas bežal a bežal. A krátil sa. Pod takýmto časovým tlakom som model ešte nikdy nestaval. Do konca už veľa nezostávalo, niektoré tímy stavajúce techniku už mali hotovo. Ostatné tímy stavajúce lietadlo už vedeli, že to nestihnú. My sme však bojovali.
Farby ani nestihli poriadne schnúť a už sme ich maskovali a striekali ďalšie. Nasledoval lak, dekály, do konca zostávala necelí hodina. Pri ponáhľaní sa nám podarilo dva dekály nedopatrením zničiť. Začínali sme byť zúfalí. Musím však pochváliť Martina, ktorý expresne rýchlo zohnal náhradné. Lakujeme, ostávame ohúrení, ako úžasne rýchlo lak od MRP schne a uvoľnujem stoličku pre Martina a chlapci technikári sa púšťajú do patiny. Zostáva posledných pár minút a HOTOVO!

Zvládli sme to, zalial nás pocit úžasnej úľavy.  Kocháme sa našim dielom. Za 24 hodín sme to napriek rôznym komplikáciám zvládli. Sme na seba hrdí.

Začína chvíľa zaslúženého oddychu, večera. A vyhlasovanei výsledkov. Naša snaha nebola márna, keďže sme ako jediný model Spitfira dokončili, vyhrali sme. Ale o to ani tak v tejto super akcii nešlo. Skôr šlo o stretnutie podobne "postihnutých" jedincov, spoznanie nových tvárí a kopec zábavy, ktorý sme si zažili.  Po vyhlásení výsledkov bola taká menšia afterparty. Ale na väčšine súťažiacich bola vidieť únava, veľa sme toho nenaspali a našli sa aj takí, ktorí ťahali nonstop 24 hodín, bez spánku!
Po párty prišiel na rad zaslúžený spánok. A na ďalší deň rajanky, balenie a cesta domov. Škoda, že sme nemali viac času obzrieť si okolie, ale to, čo sme videli, bolo nádherné!

Týmto by som sa chcel organizátorom poďakovať za úžasnú akciu. Klobúk dole za výber prostredia i samotnú organizáciu. Ak sa bude konať akcia aj v budúcnosti, veľmi radi sa opäť zúčastníme.

Michal Mesároš