GoModeling 2019, Viedeň
- Details
- Category: Výstavy a súťaže - photo
- Published: Wednesday, 13 March 2019 13:54
- Written by Jaro Mucha
- Hits: 5077
Na GoMo do Viedne som išiel s očakávaním že čo to bude, pretože som tam ešte nebol. Naša výprava vyrazila ráno z Nitry a v pohode sme dorazili do Viedne. A tam mnastal problém so zaparkovaním - po konzultácii s náhodným domácim sme zistili. že organizátor a múzeum sa nedohodli na parkovaní, tak si musíme poradiť sami. Našťastie nám dal típ na parkovanie a tak sme boli po chvíli už v múzeu. Starobylé budovy zaujali už zvonku a zvnútra to bolo ešte krajšie. Nádherné priestory múzea vrátane exponátov nás okamžite pohltili a navyše pomedzi to súťažné modely, klubové výstavy, predajcovia, kamaráti a tak ďalej. Bolo jednoducho čo pozerať, akurát sa mi videlo že súťažných modelov bolo pomenej - no neviem to porovnať s minulosťou. Rozhodne ale kombinácia súťaže a múzea nemá chybu ( preto sa mi páčila aj minuloročná súťaž v leteckom múzeu v Košiciach ) a celá akcia bola super. Celý deň ubehol strašne rýchlo a už sme museli "ťahať" domov, ale na budúci rok sa tam určite vrátim. Jednou chybičkou bolo parkovanie a druhou bolo osvetlenie - celé múzeum v šere výbojok, prisvecovanie LED lampami rôznej teploty svetla, obyčajné lampy, občas denné svetlo - foťák mal čo robiť a ja následne pri úprave fotiek, občas je to na niektorých fotografiách vidno.
Výber modelov z dielne Romana Královiča
Druhá súťaž v roku pripadla na Malacky. Bohužiaľ som sa nemohol súťaža naplno zúčastniť - jenom jsem projížděl. Mal som iné povinnosti, ale cesta viedla okolo Malaciek, tak som zabehol aspoň na hodinku pozrieť a čo to pofotiť. Mal som pocit, že súťaž trochu narástla oproti posledným ročníkom a prekvapilo ma aj množstvo cien - hádam každý účastník niečo vyhral. Tradične sa podávala výborná kapustnica, boli aj RC nodely a upútance - aj som si dal niekoľko kolečiek s upútancom - niekedy som lietal a nezabudol som, a samozrejme nákupy so zľavou v Modelshope. Aj keď sm bol iba chvíľku, myslím že všetko dopadlo na jednotku a bol to príjemný víkend.
Konečne - začiatok sezóny súťaží plastikových modelov je tu - Rimavská Sobota. Klasický úvod sezóny v Rimavskej zvládli chlapi opäť na výbornú. Všetci s absťákom po súťaži zamierili na Gemer a neoľutovali. My sme sa vybrali v hojnom počte a môžeme povedať žš neľutujeme. Kopec skvelých modelov - nezávidím rozhodcom - kamaráti a nákupy zásob pre ďalšiu prácu, spievodné akcie a to všetko sčítané podčiarknuté = príma víkend.
Pod záštitou Amavet-u sa 12.2.2019 uskutočnila žiacka súťaž plastikových modelov MK Zobor. Bola určená pre členov nášho modelárskeho krúžku a poctivo sa ho zúčastnili všetci, dokonca aj maródi poslali svoje modely do súťaže. Naši mladí predstavili svoje modely a odborná porota zložená zo starších členov posúdila ich kvalitu a odelila ceny. Vyhral každý, pretože porota nielen hodnoila a rozdávala ceny, ale každý účastník súťaže dostal aj cenné rady ku svojej práci.
Mojím hlavným záujmom sú rúry, vrtuľníky a dopraváky, ale občas neuškodí uletieť aj mimo. Tento model som si postavil iba tak z nostalgie. Je to Azur model v 1:72 - typický short run. Niektoré veci trebalo doladiť, zatmeliť a prebrúsiť, ale stavba bola pomerne rýchla a pekné lietadielko bolo na svete.
Kedysi dávno ma v ABCéčku zaujal o japonskom čerešňovom kvete, teda o raketovom lietadielku narvanom výbušninami a určenom na samovražedné útoky kamikadze na americké lode počas druhej svetovej vojny. Neskôr ma zaujala kniha v korej sa širšie popisujú boje v Pacifiku od doby pred útokom na Pearl Harbour až po kamikadze útoky a aj o problémoch pri tomto lietadielku, keď sa mu náhodou podarilo prekročiť rýchlosť zvuku a klasické ovládacie plochy prestali fungovať. Jednoducho je to maličký, ale zaujímavý model. Minulý rok vydal tandem Brengun/Hauler tento model s doplnkami aj v 72jke a bolo rozhodnuté. Stavba nebola náročná, trvala krátko a mal som svoju Ohku.
STR-1 je Ruské robotické diaľkovo riadené vozítko. Jeho konštrukcia vychádza z lunárneho Lunochodu a je využívané v rôznych variantách na práce v nebezpečných prostrediach. Môj model STR-1 sa zúčastnil na upratovaní sute zo strechy havarovaného reaktora v Černobyle v roku 1986, keď niekoľko takýchto mašiniek postupne zhŕňalo postupne suť na nižšie strechy a striešky až na zem. Model som robil ako skreč, lebo stavebnica neexistuje. Základné boxy a kolesá sú nakreslené a vytlačené na 3D tlačiarni a zbytok sú profily a doštičky Evergreen.
Film Indiana Jones a dobyvatelia stratenej archy asi netreba veľmi predstavovať. Vo filme ma zaujalo lietajúce samokrídlo, ktoré malo odletieť aj s archou. Z myšlienkou postaviť tento stroj ma lákla dávno, ale nebola dostupná žiadna stavebnica. Zlom nastal, keď ma Laco Nagy nakopol, či by som nevedel niečo také vytlačiť. Podarilo sa mi na webe nájsť 3D model, ale ten potreboval rozsiahle úpravy, aby bol tlačiteľný a musel som ešte dokresliť a upraviť mnohé detaily, nakresliť komplet podvozok a kompletne prerobiť kokpit pretože mal úplne zlý tvar. Po hodinách pri obrazovke boli výtlačky v mierke 1:72 na svete, model som zlepil, nastriekal, vytiahol bubliny kokpitu a strieľne a stihol som ho dokončiť do Telfordu. Aj napriek tomu, že je to prototyp s niekoľkými chybami, ktoré musím ešte opraviť v 3D modeli, bol model úspešný a na tohtoročnej súťaži Scale Model World 2018 v Telforde získal striebro.